Čarovné Gruzínsko, križovatka európskej a ázijskej kultúry. Nádherná zmes veľmi starých kultúr Európy a Ázie robí z tejto zeme jednu z najlepších a najkrajších turistických destinácií na svete.
Gruzínsko je obľúbené pre mnoho vecí : pre turistiku po kaukazských horách, o ktorej som písala v I. časti., pre Gruzínske pamiatky svetového dedičstva UNESCO, Batumi a pobrežie Čierneho mora, hlavné mesto Tbilisi, gruzínsku kuchyňu, tradičné vinárstvo a v neposlednom rade vraj aj pre ich zaujímavú vlajku piatich krížov.
- deň BATUMI
Prišiel deň rozlúčky so Svaneti. Hladiac ráno oknom na zasnežené pohoria, mi ostalo celkom clivo. Ktovie, či sa sem niekedy ešte vrátim, rada by som...
Náš Gruzínsky trek pokračuje, balíme veci, aby sme po raňajkách nasadli do auta a vyrazili smerom k pobrežiu Batumi.
Cestou navštívime zaujímavé miesto neďaleko mesta Zugdidi, aby sme sa stretli s minulosťou, s gruzínskou kultúrou, históriou a tradíciami.
Etno Vilage SISA TURE
Dedina Sisatura je celkom známa vidiecka turistická destinácia, ktorá odráža časť histórie a umožňuje návštevníkom osobne nahliadnuť do života obyvateľov tejto oblasti.
Gruzínske obydlie
Sisa Tura ponúka návštevníkom tri rôzne návštevné priestory:
Prvý priestor je venovaný etnografii a obsahuje autentické gruzínske obydlia. Je to prakticky živé múzeum, v ktorom sa nachádzajú lákavé artefakty, ako sú staré zažltnuté noviny, staré rodinné fotografie, vianočná jedlička, domáce potreby, kuchynské náčinie, pracovné náčinie, ale aj tradičný odev Megrelian Chokha, ktorý sa zachoval od predkov.
Interiér gruzínskeho tradičného domu
Druhý priestor je rekreačný areál s umelým jazerom, hojdacími sieťami, hojdačkami, lavičkami na sedenie a v blízkosti je rodový drevený mlyn Chitanava. Návštevníci môžu loviť ryby, prechádzať sa pri jazere, mať piknikový obed a užívať si krásnu scenériu v okolí.
Tretí priestor je venovaný poľnohospodárstvu s domácimi zvieratami.
Z bohatej ponuky sme si síce užili len časť, nakoľko tam prebiehala akcia a my sme neboli prihlásení. Ale bolo to veľmi zaujímavé stretnutie s ochotným hostiteľom a jeho príbehom.
Potom sme sa už presunuli k pobrežiu Čierneho mora, do Batumi.
Pobrežie Čierneho mora
Batumi je najväčšie gruzínske prímorské letovisko. Je hlavným mestom provincie Adžária. Hlavná sezóna začína v Batumi v máji, kedy sem zamieria davy hlavne ruských turistov.
Po ubytovaní v hoteli sme sa vybrali spoločne na pláž k moru. Cestou tam sme sa predierali náhliacimi obyvateľmi a návštevníkmi mesta a úchytkom si všímali okolie.
Na mňa to pôsobilo ako mesto Rozdielov, v ktorom sú moderné budovy a mrakodrapy vedľa chátrajúcich "vežiakov", ktoré vyzerajú, že sa čoskoro rozpadnú. Zrejme takto nejako vyzerali kedysi aj naše paneláky a mestá po revolúcii, chátrajúce a neupravené.
Zistila som, že prvé panelové domy sa tu nazývajú Chruščovka, takto sa údajne dodnes volá aj jedno sídlisko v Batumi. Boli to jedny z najstarších panelových domov, ktoré boli postavené v ZSSR. Vďaka betónovým panelom ich bolo možné stavať veľmi rýchlo a zmierniť tak krízu v oblasti bývania.
Batumi sa nazýva aj Las Vegas Čierneho mora. Všade sú kasína a hazardné hry sú dôvodom návštevy mnohých zahraničných turistov.
Väčšina panelákov vyzerá podobne
Pri mori vládla pohoda, bol príjemný podvečer a my sme si tu naliali pohár vína, pripili na super trek a ďalšie zážitky. Nech žije krásna a divoká Gruzia !
Pri mori je pohoda a pokoj
- deň BATUMI
Na programe je Botanická záhrada a pláž Čierneho mora, teda pohodový deň v znamení relaxu.
Pohľad z Botanickej záhrady na more
Botanická záhrada
Priam vyhlásenou je však botanická záhrada v Batumi. Záhrada sa rozkladá na svahoch kopca, ktorý vystupuje takmer priamo z mora. Je tým najlepším miestom pre milovníkov prírody.
V záhrade je veľa druhov a odrôd rastlín. Všetky rastliny sú podrobne popísané, všade sú navigačné tabuľky, aby ste si mohli prehliadku náležite užiť.
Na svete neexistuje podobná botanická záhrada v tom zmysle, že v botanickej záhrade Batumi koexistujú druhy rastlín pochádzajúce z úplne odlišných klimatických a krajinných oblastí.
V botanickej záhrade
Záhrada je rozdelená do niekoľkých zemepisných sekcií, prejsť sa môžete citrusovým sadom, či eukalyptovým hájom alebo objaviť rôzne druhy mexických kaktusov. Nachádza sa tu krásna japonská záhrada, skrátka je čo pozerať.
Pokoj, morský vzduch, príjemné počasie a prostredie láka aj na chvíľu oddychu a sledovanie obzorov.
Chvíľa oddychu
Mnohé stromy nás nielen očarili, ale museli sme sa pri nich pristaviť. Vraj stromom treba venovať pozornosť, všímať si ich, dotknúť sa a prípadne ich aj objať, aby sme načerpali ich liečivú silu a energiu.
My sme to poňali týmto spôsobom, spoločne sa primkli k tomuto "velikánovi" možno sa tá energia aj na nás "nalepí".
Sila stromu
Cestou späť sme požiadali Tomáša nech nás vysadí na začiatku pobrežia Čierneho mora, že využijeme prechádzkovú kolonádu na nábreží, ktorá sa vinie okolo starého mesta.
Najskôr sme išli v skupine, neskôr sme sa akosi prirodzene od seba odtrhli a pokračovali promenádou každý podľa svojich predstáv.
Pobrežie
Môžete sa tu prejsť, užiť si voľna a poobzerať všetky atrakcie, ktoré pobrežie ponúka: vyhliadkovú vež s otočnou reštauráciou, ruské kolo, obrovské hotely rôznych tvarov s herňami a hazardom, sochy zaľúbencov Aliho a Niny, mrakodrap Technologickej univerzity (najvyššia budova Gruzínska), abecedná veže, rozhľadňa Alphbet Tower ...
Obrovské hotely blízko mora
Legenda o zaľúbencoch Ali a Nino
Príbeh milencov, ktorý Azerbajdžanci považujú za svoj národný román. Opisuje príbeh večnej lásky medzi moslimským azerbajdžanským chlapcom a kresťanskou gruzínskou dievčinou. Ali, azerbajdžanský moslim, sa zamiluje do gruzínskej princeznej Nino, ale bohužiaľ, keď sa konečne dajú dokopy, vojna zasiahne domov a Ali je zabitý . Ich približovanie a vzďaľovanie sa, ktoré zažívali aj v živote, zobrazuje pohyblivý pamätník. Postavy zaľúbencov sa v jednom momente k sebe približujú a v ďalšom momente sa od seba vzďaľujú.
Sochy milencov
Príjemné počasie, voda aj víno a už sa tešíme na večeru.
Nakoniec to bola asi najlepšia večera. Grilovaná ryba ležala v dvoch kúskoch na celom tanieri, bola lahodná a vynikajúco chutila so zeleninovými šalátmi, z ktorých sme vyskúšali hneď niekoľko.
8.deň BATUMI
Národný park Mtirala
Je to jedna z najvlhších oblastí bývalého Sovietskeho zväzu s množstvom nezvyčajných rastlín a zvierat, nachádza 25 km od Batumi. Rozloha parku je takmer 16 tisíc hektárov. Zachovali sa tu vzácne druhy flóry a fauny vlhkých kolchických lesov.
V Národnom parku Mtirala
Národný park Mtirala, známy svojimi zelenými kopcami, sviežou krajinou a búrlivou riekou, je jedným z najkrajších kútov Gruzínska.
Názov Mtirala znamená „plakať" a je odvodený od ročných zrážok 4 520 milimetrov, ktoré tu padnú, čo z neho robí jednu z najvlhkejších oblastí bývalého Sovietskeho zväzu.
Okružná trasa sa začína od Návštevníckeho centra a vedie do rokliny rieky Chakvistskali. Na začiatku trasy nás trochu prekvapila mechanická lanovka, ktorá nás previezla na druhú stranu rieky.
Mechanická lanovka
Potom sme pokračovali v ceste k vodopádu. Po prechádzke 1,5 km sme prišli k zipline, kde sa môžete spustiť na zipline medzi korunami zelených stromov.
Je tu vodopád aj jazierko, kde sa môžete zastaviť na piknik, na mieste špeciálne upravenom na tento účel a tiež si zaplávať.
Všimnite si skalu vpravo - profil muža, možno strážca tohto parku
Nachádza sa tu aj lanový park, turistická atrakcia, s dvoma zónami : pre rodiny a zónou pre dospelých.
Lanový park
Po teplom a vlhkom pralese sme sa rozhodli schladiť hlavy a navštíviť pravoslávny Kostol Najsvätejšej Trojice, nachádzajúci sa na hore Trinity nad mestom.
Kláštorný komplex sa začal stavať 7. septembra 2002. Pozostáva z dvoch chrámov a bol postavený z daru gruzínskeho obchodníka z Ruska.
Z dvora katedrály je nádherný výhľad na Batumi a Čierne more. Za katedrálou sa nachádza ženský kláštor.
Foto: Georgian travel
Keď sme sa konečne serpentínami a úzkou cestou dostali až k bráne kostola, zistili sme, že možno nás tam ani nevpustia. Zabudli sme na podmienky vstupu do takmer všetkých kostolov a kláštorov v Gruzínsku. V kraťasoch, s odhalenými ramenami a bez šatky nemáte šancu tam vstúpiť.
Našťastie, kúsok za bránou vás komplet zahalia, aby ste mohli vstúpiť na pozemok aj do vnútra kláštora. Vládol tu mier a pokoj, aj keď muži, ktorí tu boli sa tvárili veľmi vážne a dosť pochmúrne, našťastie nie všetci.
Zahalení sme mohli vstúpiť do kláštorného komplexu
Keby ste stretli Tomáša, kľudne by ste ho považovali za jedného z mníchov. Tak pekne ho upravili, že vyzeral akoby sem patril.
Na prechádzke
Hneď ráno na druhý deň sme vyrazili z Batumi smerom do vnútrozemia. Našim konečným cieľom bolo hlavné mesto Gruzínska, Tbilisi. Čakala nás cesta dlhá 370 km.
Záver 2. časti
Veľa sme toho v Batumi nestihli, ale akú - takú predstavu sme o tomto mieste získali. Neviem, či by som sem išla k moru, (asi radšej niekam pod Kaukaz), ale som rada, že som tu bola. Batumi patrí ku Gruzínsku, je to čarovná zmeska z moderného a tradičného, obísť ho, by bola chyba.
Kaukazský klenot. Gruzínska trek 1. časť
Tbilisi. Gruzínsky trek 3. časť
S láskou Annka