Na čo zameriaš pozornosť, to sa zväčšuje. Všetko to začína v detstve, z detstva si so sebou ťaháme do dospelosti mnohé návyky a obyčaje. A nie všetky nám robia zrovna dobrú službu.

Pred pár rokmi som natrafila na článok o " zelenej ceruzke", veľmi ma oslovil a nedávno som ho opäť objavila vo svojom počítači. 

Autorka vo svojom článku opisuje ako trénovala s dcérou písanie. Nepodčiarkovala chyby červenou farbou. Naopak  zelenou ceruzkou obťahovala tie tvary a písmená, ktoré sa jej zvlášť vydarili. Dcére sa to páčilo a pri každom riadku sa pýtala, ktorý tvar je najlepší.

V čom sa tento prístup líši ?

V prvom klasickom sa sústreďujeme na chyby. Čo sa uloží dieťaťu v pamäti? Presne to, čo bolo napísané nesprávne. Vizuálna pamäť nám tak pripomína, to čo bolo napísané nesprávne.

V druhom prípade je pozornosť sústredená na to, čo je správne. Takto sa prebúdzajú opačné emócie a úplne iné vnímame. Podvedome sa snažíme zopakovať, to čo sa podarilo.

Získavame úplne inú vnútornú motiváciu, nesnažíme sa neurobiť chybu, ale snažíme sa to urobiť to správne.

Teraz POZOR - ako môžu zdôrazňované chyby v zošitoch ovplyvniť náš ďalší dospelý život ?

Odpoveď je jasná. Od detstva  zvykáme deti sústrediť sa na nedostatky, na to, čo je nesprávne. Učíme ich tomu doma aj v škole pomocou červenej ceruzky, čím sa venuje oveľa väčšia pozornosť chybám, miesto toho, aby sme deti pochválili za to, čo sa im podarilo.

Napr. : ak z 20 písmen je podčiarknuté len jedno, znamená to, že 19 je správnych a len jedno písmeno sa nepodarilo.

Tento zvyk (zdôrazňovať chyby červenou), ktorý si vštepujeme od detstva a už sa ho za žiadnu cenu nedokážeme zbaviť v dospelosti, býva často príčinou nespokojnosti v živote.

Aj mojou najväčšou chybou bolo, že som sa ustavične bál, že urobím nejakú chybu. Až keď som sa prestal báť, prišiel úspech. - Jack Dorsey

Ak budeme zvýrazňovať to, čo je správne, dieťa sa bude viac usilovať a napodobňovať to, čo sa mu podarilo.

Na čo sa sústredíš, to narastá.

Na čo zameriaš pozornosť, to sa zväčšuje. Všetko to začína v detstve, z detstva si so sebou ťaháme do dospelosti mnohé návyky a obyčaje. A nie všetky nám robia zrovna dobrú službu.

Záver:

Nezameriavajme sa na nedostatky, ani u detí, ani u seba, či druhých. Všímajme si kladné stránky a to, čo je na tom druhom pozitívne a zaujímavé. Nielen deti, ale všetci robíme chyby a zároveň túžime byť prijatí a rešpektovaní.

Najlepším spôsobom ako urobiť deti dobrými je urobiť ich šťastnými.

Anka