Staré príslovie „Pero je silnejšie ako meč“ svedčí o skutočnej sile slov. Aj keď existuje veľa spôsobov, ako ovplyvniť a inšpirovať človeka, len máloktoré z nich sú efektívnejšie ako správne zvolené slová.
Reddit, diskusné webové stránky raz položili svojim členom otázku : Čo vám niekto povedal, že to navždy zmenilo spôsob vášho myslenia?
Zozbierané odpovede a príbehy sú dôkazom, že, slová môžu byť také silné, že dokážu zmeniť ľudské myslenie a niekedy aj životy. Možno vás niektoré inšpirujú.
I.
Mala som 13 rokov a snažila som sa naučiť svoju 6-ročnú sestru, ako skočiť do bazéna. Sestra bola dosť nervózna, takže nám to dosť trvalo. Boli sme vo veľkom, verejnom bazéne a neďaleko plávala asi 75 ročná žena.
Občas sa zastavila a sledovala nás. Nakoniec k nám preplávala práve vtedy, keď som skutočne vyvíjala tlak a snažila sa prinútiť svoju sestru, aby už konečne skočila. Sestra kričala, „ Ale ja sa bojím ! Bojím sa !!“ Stará žena sa pozrela na moju sestru, vzdorne zdvihla päsť do vzduchu a Zakričala : „Boj sa! A potom aj tak skoč !“
To bolo pred 35 rokmi a nikdy som na to nezabudla. Bolo to ako poznanie - nejde o to "nebáť sa". Ide o to, že hoci sa bojíme, napriek tomu to urobíme.
II.
Stretol som muža, ktorý bol na invalidnom vozíku. Vyprával príbeh o tom, ako sa ho raz jeden človek spýtal, či je ťažké , keď je obmedzený invalidným vozíkom. Odpovedal: „Necítim sa ním obmedzený - som oslobodený. Keby nebolo môjho invalidného vozíka, bol by som v posteli a nikdy by som nemohol opustiť svoju izbu alebo dom.“
Úžasný uhol pohľadu.
III.
Moja mama umierala. Kamarát mi vtedy povedal: „Viem, že si zúfalý a máš strach, ale neukazuj ho pred ňou. “
Pomohlo mi to pochopiť, že moje pocity nie sú vždy to najdôležitejšie. Môžeme oddialiť zúfalstvo aj strach pre dobro svoje a tých, na ktorých nám záleží . A táto zručnosť mi poslúžila nespočetne krát.
IV.
Keď mi bolo 38, uvažoval som o začatí dvojročného doktorského rádiologického titulu. Hovoril som o tom s priateľom a povedal som mu: „Som príliš starý na to, aby som začal študovať. Budem mať 40 rokov, keď získam titul.“ Môj priateľ povedal: „Ak to neurobíš, budeš mať aj tak 40, ale bez titulu.“
Teraz je mi takmer 60 rokov a ten titul mi umožnil ľahší a zaujímavejší život.
V.
Keď som bol mladý a mal som dosť vážny vzťah s mojím prvým dievčaťom. Povedal som jej, že chcem nájsť tú pravú a správnu osobu.
Bez toho, aby zaváhala, povedala: „Každý hľadá správnu osobu, ale nikto sa nesnaží byť tou správnou osobou.“
VI.
Moja mama bola v opatrovateľskom dome, zotavovala sa zo srdcového infarktu (boj, ktorý nakoniec prehrala). Vo svojom živote zápasila s depresiou, čo ju veľmi poznačilo. Strávil som s ňou denne mnohé hodiny, niektoré dni boli lepšie, iné horšie. Veľa som ju povzbudzoval, usiloval som sa, aby si mala pozitívny postoj a trpezlivosť. Trpezlivosť so sebou, so situáciou, personálom, všetkým.
Začal som brávať so sebou slúchadlá, mysliac si, že by ju hudba mohla rozveseliť. Takže jedno popoludnie sedím vedľa svojej mamy na posteli, ona počúva môj iPhone a slzy jej začnú stekať po tvári. Stiahol som z nej slúchadlá a spytujem sa, čo sa stalo, prečo plače. Žiadam ju, aby prestala plakať. Pozrela sa na mňa, usmiala sa a jednoducho sa ma spýtala: „Čo ak je to práve plač, čo teraz potrebujem?" Potom si znova nasadila slúchadlá.
Cez všetky tie bolesti a chaos posledných rokov, som si uvedomil, že niekedy sa nemusíme sústrediť na pozitívne veci. Nemusíme sa usmievať.. Niekedy si stačí poplakať.
Záver
Slová majú svoju silu, vibráciu a nesú energiu. Ovplyvňujú a inšpirujú. Preto buďme pozorní, premyslime si, čo povieme a naučme sa počúvať slová druhých ľudí. Nikdy nevieme ako nám môžu zmeniť život.
Anka