Pozitívny príbeh: Srdce a myseľ

Vytlačiť

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Malý chlapec sedel vedľa svojho otca a pozeral , ako odletujú drevené hobliny. Dláto sa v otcových rukách len tak mihalo. 

Aby si mohol sledovať svoje srdce, najskôr musíš nájsť svoju myseľ.

Z kusu dreva začína vystupovať zobák obrovského vtáka. A potom aj prekrásne krídla, tak ostré a čisto orezané, že je rozpoznať každý pierko.

"Čo vidíš, otec?" spýtal sa synček. Otca akoby jeho hlas vyľakal. Otočil sa na chlapca a usmial sa.

"Pozri sa sem, synku, a uvidíš ducha dreva. Pokiaľ chcem vyrábať tieto mocné totemy, najprv musím s drevom splynúť. Svojimi nástrojmi obrazy nevytvorímPozri sa na žilkovanie, vidíš ako prechádza drevom ? Siahni si na ne a nechaj k sebe drevo prehovoriť. Musíš ho nechať, aby ti samo napovedalo, čo robiť ďalej. Keď začínam viesť nový rez, musím byť veľmi opatrný, takmer sa nedotýkam povrchu, inak by zobák praskol. Cítiš to? "

Chlapec dlho držal drobnú ruku na dreve. Otec ho ticho pozoroval. Nakoniec chlapec pokýval hlavou. "Cítim ako mojou rukou preteká tenučká stužka energie. Šteklí to. Keď pritlačím, tak prestane. "

Otec sa usmial a pokýval hlavou. Potom si vzal nôž a znova sa dal do vyrezávania.

"Nástroje sú dôležité. Musím sa starať o svoje dláta, udržiavať ich ostré a chrániť ich pred hrdzou. Stále sa učím, čo moje nástroje dokážu, ako s nimi zaobchádzať a ako sa o ne starať. Ale vôbec najdôležitejším nástrojom je moje srdce, kde sídli duša. Srdce mi vždy povie, ktorý nástroj použijť a ako. Srdce mi povie, kedy pritlačiť a kedy byť opatrný.

Srdce a myseľ

Myseľ ma viesť nemôže; tá vidí obrazy a zabúda načúvať . Potom drevo praskne a ja musím 
začínať znova. Nauč sa načúvať svojmu srdcu. Načúvaj, keď ti srdce rozpráva o živote. Načúvaj, keď ti hovorí, či máš ďalej alebo zvoľniť. Načúvaj, keď ti hovorí, či je čas držať sa na mieste alebo čas prekonať obavy svojej mysle a niečo zmeniť. Tvoja myseľ bude pred zmenou utekať, bude utekať zo strachu a svojím útekom ťa uvrhne do ešte väčšej hrozby. Nauč sa načúvať svojmu srdcu, môj synu, to je ten najlepší nástroj, aký máš. "  

"Ako sa mám naučiť načúvať srdcu, otče? Tak často ma tento nástroj klame. myslím si, že načúvam duši a potom zistím, že ma moja myseľ klame. "

"Najprv sa musíš naučiť načúvať , synku. Počúvaj vietor, nechaj sa pokropiť dažďom, prechádzaj sa po lesoch a požiadaj prírodu, aby ťa učila. Uč sa pokore, uč sa hovoriť, neviem! 

Tvoja myseľ pozná vždy odpoveď , vždy vie, čo je správne a čo je zlé, a vždy má nejaký názor. Srdce je tiché, len šepká . Pripomenie ti tvoju dokonalosť a bude k tebe hovoriť hlasom lásky. Tvoja myseľ sa skôr podobá vrane, je hlučná, drzá a krákaváBude ti pripomínať tvoje medze a predloží ti tisíce dôvodov, prečo niečo nemôžeš. Hovorí k tebe jazykom strachu. 

Nauč sa vnímať veci inak :" Počúvaj srdce. Aj ja som sa dlho učil používať toto dláto, ale ak sa naučíš počúvať hlasu srdca, čaká ťa prekrásna cesta. Disciplína a odhodlanie, spoločne s úctivou snahou načúvať duši, ťa oslobodí. Nejaký čas to potrvá a budeš sa musieť ešte veľa učiť. " 

Potom chlapec ďalej pozeral, ako z dreva vystupují do tvaru.

Srdce či myseľ. Koho počúvate?