Čas je stále vzácny produkt. Neustále sa niekam ponáhľame a aj tak vlastne nemáme nikdy na nič čas. Zastavíme sa len ak musíme alebo nás prinútia nejaké tvrdšie okolnosti.

Leňošiť nás neučili 

Väčšina z nás bola vychovávaná v presvedčení, že nič nerobiť je znakom slabosti, zlozvykom, s ktorým treba zabojovať a odstrániť ho. Učili sme sa, že spánok je nevyhnutný pre zdravie, ale príliš veľa spánku je už vyložená lenivosť a luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť.

Pri spomienkach na detstvo, vidím moju mamu vždy v akcii, ako za behu chystá niekoľko jedál denne (bezmäsité pre nás, s mäsom pre otca), behá po obchodoch a stojí v rade na „banány a iné vzácnosti“ , perie, žehlí, upratuje. 

Pritom pracovala na plný úväzok, bola aktívna aj po pracovnom čase, starala sa o záhradu a vždy pomáhala  - svojej mame, rodine, nám aj každému, kto ju o pomoc požiadal. Neviem, kde brala na všetko Energiu, čo ju poháňalo a čo jej dávalo silu.

Tvrdá práca sa skrátka počítala ako cnosť, chýbal čas na relax a život bol pre väčšinu časom aktivity a práce.

Chceme mať viac

Moderná spoločnosť nás zmenila na „makáčov“ a nenahraditeľných pracovníkov. Neustále niečo vybavujeme, zháňame a vždy zaneprázdnený túžime mať viac a viac dosiahnuť.

Sme presvedčení, že naša hodnota spočíva v tom, ako sa dokážeme v živote oháňať, čo zarobíme, čo sme dosiahli v osobnom a pracovnom živote, aký je náš majetok alebo titul na vizitke.

Naše šťastie spájame s našou budúcnosťou, hovoríme si :  „Jedného dňa, keď budem mať perfektnú prácu, dom, auto, manžela alebo deti, budem šťastná . “

V skutočnosti, čím viac máme, tým viac chceme. 

Týmto alebo podobným spôsobom som sama žila niekoľko rokov, budovala „kariéru“ v školstve a neskôr vo vlastnom biznise. Chcela som byť úspešná, dokonalá a bála som sa Zlyhania.

To všetko v neustálom strese a snahe čo najviac stihnúť, neprepásť príležitosť, zvládnuť nové veci a informácie. Cez víkendy som upratovala, zariaďovala, čo som nestihla v týždni a zaháňala stres prejedaním, miesto toho, aby som sa viac venovala sebe, deťom, relaxovala v prírode a po svojom.

Nebola som šťastná a už vôbec som nevedela, kde by som to povestné Šťastie našla. Potom som stratila otca, mamu, sestru. Rúcali sa mi sny, vzťahy osobné aj pracovné a ja som začínala odznovu , učila sa opäť stáť na vlastných nohách a hlavne veriť, že všetko má nejaký Zmysel.

Dnes som naozaj vďačná za všetky, aj tie najťažšie situácie, ktoré ma v konečnom dôsledku posunuli do iného a spokojnejšieho života. Naučili ma, že šťastie je vnútorný pocit a nezáleží na vonkajších okolnostiach. 

Život je stále v pohybe, dobré veci sa striedajú so zlými a nič netrvá večne. Tak to bude stále. Mali by sme sa naučiť stáť s pevnými nohami na zemi uprostred tohto víru udalostí a len pozorovať život okolo seba. Ako pozorovateľ vlastného životného filmu.

Oddeľuje nás od našej pravej podstaty práca a zaneprázdnenosť ?

Pokora namiesto dokonalosti

Nemusíme sa snažiť o dokonalosť ani o úspech. Naše zlyhania, chyby a pády nám slúžia ako príležitosť pre osobný rast. Je nutné prijať sám seba, pochopiť, že sme nedokonalí, a že ani náš svet nie je perfektný.   

Nepriazeň a skúšky nás učia pokore a tomu, aby sme si uvedomili vlastnú nedokonalosť. Lebo viac než dokonalosť potrebujeme vnútornú silu, aby sme po každom neúspechu vstali a išli ďalej. 

Mnoho ľudí si sťažuje, že trávi príliš veľa hodín v práci, že nemajú dostatok času na seba, že sú neúspešní...

Áno, všetci potrebujeme prácu, potrebujeme peniaze, aby sme prežili. Ale to neznamená, že máme žiť len pre prácu. Práca je súčasťou nášho života, ale nie je to život sám.

Ak nás naša túžba mať viac odvádza od skutočných hodnôt života, tak o čom je takýto život? Ak sa nedokážeme na chvíľu zastaviť a pozrieť na oblaky, cítiť vánok na tvári alebo počuť spev vtákov, o čo to je?  

„Jednoduchosť je konečnou vyspelosťou.”    Leonardo da Vinci

Pritom aj sama Príroda dodržiava Princíp minimalizmu , dosahuje veci pomocou najmenšieho množstva energie a trpezlivo čaká na správny čas. Som presvedčená, že minimalizmus a jednoduchosť sa čoskoro stanú aj našou nutnosťou. 

Na smrteľnej posteli, väčšina ľudí rozmýšľa iba o dvoch veciach : o hodnote života, ktorým žili a o blízkych ľuďoch.  A tieto dve veci sú základné hodnoty nášho života.

Aká je teda daň, ktorú platíme za to, že zostávame vystresovaní a zaneprázdnení ? Čo keď strácame pravú podstatu nášho života?  

Čas na zmenu

Osloboďme sa od mentality „ Urob všetko“

Mali by sme sa naučiť sledovať našu prirodzenú potrebu spomalenia a zastavenia sa. Niet sa kam náhliť, lebo nič dôležité nám nikdy neujde. Naopak, ak príliš tlačíme na pílu, môžeme sa pripraviť o niečo väčšie a dôležitejšie.

Dnes existuje množstvo techník na skľudnenie a utíšenie. Joga a rôzne formy meditácie sú niečo ako špeciálne cvičenia, ktoré sa môžeme naučiť, aby sme zvládli stres a aspoň trochu sa priblížili k harmónii . 

Naša práca by mala mať zmysel, mala by naplniť aj naše vnútorné potreby, prinášať pocit spokojnosti a radosti. V takom prípade nemáme pocit, že pracujeme, nie sme unavení a máme hlboký pocit naplnenia. V tomto prípade nás vlastné nadšenie poháňa a zároveň aj nabíja Energiou.

Naučme sa starať o svoje vlastné potreby, vrátane kvalitného jedla, spánku a relaxácie. Nastavme si zdravé hranice s vonkajším svetom, naučme sa povedať NIE ľuďom a veciam, ktoré nechceme robiť. Čas, ktorý stratíme, sa nám už nikdy nevráti.

Oblasť Okinawa v Japonsku sa považuje sa za najzdravšie miesto na svete. Obyvatelia sa tu údajne dožívajú najvyššieho veku. Priemerná dĺžka života ženy v Okinawane  je 86 rokov a muža 78 rokov.  Tajomstvo dlhovekosti spočíva v ich postoji k životu a k jedlu.

Ich pravidelná strava je založená na ryži, rybách a zelenine. Napriek svojmu vysokému veku majú bohatý spoločenský život, veľa cvičia, robia tai-chi alebo chi-gong, tancujú alebo spievajú v parkoch alebo na veľkých námestiach v Šanghaji. Sú aktívni a trávia zmysluplný čas s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi vo svojich komunitách.

Nemusíme sa snažiť dosiahnuť viac ako x vecí za deň a  nemusíme sa ani porovnávať s druhými. Náš život je o len o nás, nemusíme sa nikomu zaň ospravedlňovať. Nikomu nemusíme vysvetľovať prečo a akým spôsobom žijeme. Je to naša vec a naše rozhodnutie.

Vypätie je tým, čo si myslíte, že by ste mali byť. Relaxácia je to, kým ste. - čínske príslovie

Vieme , že nie sme dokonalí, vieme, že všetko je v pohybe a že aj naša nálada, energia a sila nie sú každý deň rovnaké. Ak sme chorí alebo unavení strácame schopnosť sústredenia sa a náš výkon samozrejme klesá. Je to ľudské a máme to tak všetci.

Nič nerobiť je tiež aktivita

Ak nič nerobíme, neznamená to, že sme leniví. Znamená to, našu vlastnú voľbu, naše rozhodnutie dobiť si svoje baterky, nič nerobiť a relaxovať. 

Ak povieme: “Nemám čas“ , znie to ako keby sme boli neschopní. Akoby sme dovolili , aby sa život žil mimo nás alebo namiesto nás.

Všetci máme k dispozícii 24 hodín denne a naše prirodzené potreby sú dôležité. Potrebujeme si denne vyčleniť pár minút len pre seba, aby sme upokojili svoju myseľ, telo aj dušu.

V období koronavírusu sme zažili úplne nový a mnohým doteraz neznámy režim ničnerobenia, keď sme dobrovoľne - nasilu ostali doma. 

Počas karantény sme museli vypnúť staré zvyky a naučiť sa nové: pracovať z domu, venovať sa viac deťom, partnerovi, nájsť si nové aktivity a záujmy. A možno sme si konečne našli aj čas sami na seba.

Bola to a je veľká výzva , ako žiť iným spôsobom, vedomejšie a tvorivejšie.

Karanténa končí, ale to neznamená, že sa musíme vrátiť do starých koľají a zvykov. Bola to šanca na zmenu, tak ju neprepasme, ale vyťažme z nej čo najviac , pre seba, pre našich blízkych, pre svet.

Ste ľudská bytosť, nie robot. Neporovnávajte svoju seba-hodnotu s tým, ako dobre dokážete robiť veci v živote. Nie ste tým, čo robíte. Ak ste tým, čo robíte, potom, keď nerobíte ... nie ste nikým. Wayne Dyer

Nemusíme ani čakať na víkend, dovolenku alebo dôchodok, aby sa ničnerobenie stalo našou realitou. Môžeme urobiť novú voľbu a môžeme sa rozhodnúť práve teraz. Nič tomu nebráni.

Dovoľme si nič nerobiť

Verím, že mnohí z vás si dokážete aj v práci nájsť čas pre seba, napr. v rámci prestávky, na ktorú máte nárok. Stačí vám 10 min na dobitie, krátku meditáciu alebo teplú polievku, ktorú si treba vypiť v tichu a sami so sebou. To všetko sú tie drobnosti, ktoré vás zahrejú, osviežia a dobijú.

Usporiadajte si denný režim, snažte sa viac venovať sebe, bez ohľadu na to, či pracujete alebo ste dôchodca. Nie je to ľahké, lebo nikto nás to neučil, ale je to možné, je to voľba.

Mne sa osvedčil nasledujúci režim, ktorý sa snažím dodržiavať a vylepšovať. Ak vybočím, nikdy nie na dlho a hneď sa vrátim späť. 

Práca

Dnes už mám viac voľného času a obrovskú voľnosť ako ho využiť. Preto pravidelne meditujem, cez obed sa dobíjam aj krátkym 10 minútovým spánkom. Plánujem si svoje aktivity a prácu tak, aby som nešla na doraz a vždy mala čas na seba.

A čo je najdôležitejšie moja práca, je mojou radosťou, preto nemám pocit, že pracujem. Sú aj dni, keď mi mnohé veci z toho nevyjdú alebo sa mi jednoducho nič nechce. Vtedy nerobím nič , leňoším a je to príjemné. 

Režim a strava

Vstávam najradšej o 6 hod. v týždni aj cez víkendy. Mám tak dostatok času na všetky moje aktivity a deň je nádherne dlhý. Ráno si  trochu zacvičím a nezabudnem na krátku meditáciu. 

Učím sa jesť podľa Ajurvédy, ktorá mi učarila svojou tradíciou a jednoduchosťou. Milujem teplé raňajky, v podobe pšenovej alebo ryžovej kaše so škoricou, ovocím , maslom ghee a niekedy s orechmi. Som Váta a ajurvédske recepty mi veľmi chutia. Snažím sa jesť veľa zeleniny, hodne používam maslo ghee, basmati ryžu, pšeno, ryby a pokiaľ sa dá v BIO kvalite. 

Tu musím spomenúť, že je to proces a nie vždy sa mi to darí. Niekedy sa vraciam k starým zlozvykom, ale začnem znovu a tých „prehreškov“ je čoraz menej. Pokračujem, učím sa a verím, že sa zdravá ajurvédska strava stane mojim trvalým životným štýlom.

Všade chodím pešo. Dám si načas a tak, autobus a taxi využívam naozaj výnimočne. Rada cestujem aj vlakom, kde mám voľnosť, čas na knihu, premýšľanie a tiež spoznávanie druhých ľudí. Dáva mi to pocit slobody a oveľa viac zážitkov ako, keď som mala auto.

Chodím často do prírody. Turistiku jednoducho milujem a pri tom fotografujem všetko, čo ma zaujme. Robí mi to naozaj veľkú radosť.

Pravidelne cvičím - minimálne 3 x do týždňa. Cvičím s Jany Lendl , ktorý ponúka iba za 6,96 € mesačne šesť živých prenosov týždenne. Pre členov sú dostupné kedykoľvek na FB. Cvičím aj jogu, jej varianty a skúšam rôzne ponuky a online cvičenia na FB.

Sledujem kultúrne podujatia v našom meste a okolí a zúčastňujem sa ich podľa možností, čo najviac. Teším sa z návštevy kina, divadla apod.

Rada sa venujem svojim vnúčatám, majú prednosť pred všetkým. Je to pre mňa zmysluplne strávený čas a aktívny relax, či sme doma, na záhrade alebo na ihrisku.  

Rada trávim čas sama so sebou. Nie preto, že som asociál, ktorý sa vyhýba ľuďom. Naopak, spoločnosť mám rada a mám aj veľa priateľov, s ktorými sa pravidelne stretávam. 

Snažím sa viac usmievať na seba aj na druhých, nesledujem správy, ale sledujem dobré filmy, čítam knihy, študujem, smejem sa a plačem.

Naučila som sa zaobchádzať so životom ako s darom, ktorý stojí za to si ho užívať so všetkým , čo prináša. 

Nečakajme na víkendy, dovolenku, lepší čas alebo lepšie dni. Každé ráno máme pred sebou najkrajší deň, každý deň je začiatok niečoho nového a pravý čas na zmenu. Tak do toho!

S láskou

Anka