Obmedzenia otvárajú nové Obzory. Potulky v rámci okresu

Vytlačiť

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 
Možno sa niektorí dnes cítia obmedzení, ale ja sa cítim OBOHATENÁ a vďačná. Pobyt vonku a naše potulky sú upravené v rámci okresu, čo možno mnohým nevonia, ale je to skvelá príležitosť spoznať viac seba aj najbližšie okolie. 
 
Obmedzenia existujú naozaj v našej mysli, v prírode je to tak, že sú živnou pôdou, ktorá umožňuje rozvoj silných stránok a všestrannosti. V podstate každé obmedzenie len obohacuje naše myslenie, otvára nám dvere do nových zmien, učí nás ako prekonať prekážky a zmeniť na ne svoj pohľad. 
 
Najväčšia výzva všetkých prekážok je tá, aby sme sa miesto nariekania zamerali sa na to, ako môže obmedzenie poslúžiť nášmu rastu. Je to priestor, keď sme akoby zahnaní do úzkych a musíme vystačiť s málom.
 

Perspektíva

 
A toto je práve to miesto, ten bod, keď potrebujeme len odstúpiť, aby sme videli kam nás toto obmedzenie skutočne vedie. Pred nami je tak perspektíva, ktorá rešpektuje obmedzenia ako nutnosť pre ďalší vývoj.
 
Foto: výhľad z Manína
 
 
Príroda využíva obmedzenia ako tvorivý poklad na skúmanie nekonečných možností.
 
Preto sme obmedzenia pobytu v rámci okresu prijali ako výzvu "presnoriť" všetko, čo sa dá v našom okolí, prejsť rôznymi cestami a z rôznych strán miesta považsko-bystrického okresu. 
 
V sobotu sme sa vybrali so synom a jeho priateľkou preskúmať Veľký Manín s výhľadmi, no nakoniec sme toho prešli oveľa viac. 
 
... neexistuje žiadna cesta, čo by ťa nejako nezmenila. - David Mitchell, Atlas mrakov
 

Cesta 

 
Nech ideme kamkoľvek, treba sa držať svojej vlastnej cesty.  Nájsť správnu cestu, nie je ľahké a môže to trvať aj celý život. Podstatné je mať trpezlivosť a odvahu hľadať ďalej. 
 
Niekedy sa k nám niekto pridá, aby nám pomohol. Niekedy s nim zablúdime a musíme sa vrátiť späť. Niekedy kráčame po ceste sami. Vtedy je dobré veriť si, počúvať intuíciu a nebáť sa, že zablúdime.
 
Dobrá správa je tá, že naše srdce je ten najlepší kompas. Ak ho počúvame, vždy nás dovedie presne tam, kde máme byť. 
 
Foto: Cestou na Manín 
 
 
Vybrali sme sa ponad Lánsku okolo záhradiek, s tým že k výhľadom sa dostaneme bočnými "serpentínami". No nakoniec sme pred Manínom odbočili vpravo, miesto vľavo, a ocitli sme sa rovno na Manínci. 
 
Foto: Výhľad z Maninca 
 
 
Z Maninca sme mali dve možnosti : vybrať sa prudkým kopcom rovno na Veľký Manín, alebo zísť dolu a ísť vľavo podľa pôvodného plánu. 
 
Zvíťazila prvá možnosť. Je to namáhavejší, ale aj rýchlejší spôsob ako sa dostať na vrchol a potom po hrebeni aj k výhľadom. 
 
Robte hoci aj hlúposti, ale robte ich s nadšením.  Colette
 

Nadšenie

 
V Číne sa verilo, že nadšenie je energia, ktorá spája ľudí s bohmi . Niečo na tom bude. Takto nejako vnímam všetku tú energiu, s ktorou sa púšťam do kopcov, čím som vyššie, tým viac jej mám. 
 
Nadšenie je aj naša oddanosť posúvať sa vpred, kedy využívame pozitívnu energiu života. K životu môžeme totiž pristupovať buď
s pozitívnym prístupom, keď život prijímame, taký aký je, alebo ho odmietame a bojujeme proti nemu silou svojej vôle. 
 
Cesta životom je však oveľa ľahšia, ak pôjdeme s nadšením a cestou najmenšieho odporu.
 
Foto: Výhľad z Veľkého Manína 
 
 
 
Tých výhľadov bolo niekoľko, každý mal niečo do seba a pri každom sa nám tajil dych. 
 
Foto: Výhľad z Veľkého Manína
 
 
Od výhľadov sme sa potom dostali k Partizánskej jaskyni, kde sa počas SNP dlho skrývali partizáni. Je voľne dostupná, môžete
ju navštíviť kedykoľvek. 
 
My sme sa k nej dostali zhora, preto sme dovnútra nešli. Možno inokedy.  
 
 
Po zastavení sa pri jaskyni sme už mierili prudšie dolu smerom k Podmanínu. Ešte na Manínci som si spomenula, že niekde v okolí
je Praznovská skala, na ktorej je umiestnený kríž. K nemu sme sa nakoniec náhodou aj dostali. 
 
Je na nej umiestnený kríž s pekným výhľadom a nápisom : 
 
Vlasť si nám dal Bože,
Vlasť tu požehnanú
Tak si ju milujme,
Život zložme za ňu.
 
Veď kebys Vlasť stratil,
bol bys osirelý,
Ako malý vtáčik ,
čo nad hniezdom Žiali
(J.Miks)
 

Kríž

 
Náš Život je niečo ako Krížová cesta, každý si nesieme svoj kríž. Niekedy by sme ho najradšej odhodili, posunuli inému, inokedy
sa ho držíme ako kliešť, aby sme nakoniec v pokore sklonili hlavu a uznali, že jedine Príroda je večná.
 
Foto: Praznovská skala
 
 
Naša potulka okolím sa skončila s dobrým pocitom a zážitkami, ktoré dlho zostávajú v pamäti. Nebola prvá a nebude ani posledná.
Čím častejšie navštevujem tieto miesta, tým viac nových miest nachádzam a tým viac sa teším na ďalšie. 
 
Žiť sa dá rôznymi spôsobmi, ale ten najjednoduchší je najlepší . Prijať to, čo je a urobiť pre seba z toho to najlepšie. 
 
Annka
 
 
 
 
 
Tags: , , , ,