Výstup na Lomnický štít

Vytlačiť

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Lomnický štít - jeden z trojice slovenských vrcholov vo Vysokých Tatrách, ktoré sa stali symbolom našich veľhôr.  Každý z nich je krásny a každý z nich ponúka krásu, dobrodružstvo a skvelý zážitok.

Naše Slovenské

Slovensko je neuveriteľne krásne a prejsť všetky zaujímavé miesta je asi nemožné, hlavne ak začneme s vysokohorskou turistikou v neskoršom veku. Sú ale klenoty, ktoré majú určitú prednosť a tatranské štíty medzi ne určite patria. Západné Tatry boli, aj sú mojou srdcovkou, ale skalnaté vrcholy a nádherné horské plesá Vysokých Tatier napokon dostali aj mňa. 

Nekonečný vzťah k Tatrám krásne vyjadril Pavol Barabáš

Tatranské štíty - to je obrovská energia zakliata do skaly. Dávne príbehy spočinuté v žule. Ak ich nevieme čítať, stratili sme cit pre to pôvodné v nás. Drsné prostredie vnímavého človeka vábi, vyzýva a zároveň odstrašuje. Táto večná túžba a neistota spôsobuje nevysvetliteľnú príťažlivosť.“ 

Výhľad do Doliny Piatich Spišských plies

Keď som začala s vysokohorskou turistikou spísala som si všetky naše štíty s nadmorskou výškou nad 2000m, na ktoré som túžila vystúpiť. Myslím tým všetky voľne dostupné, ku ktorým som pridala dva naše najvyššie, Lomnický a Gerlachovský štít, dostupné len v sprievode horského vodcu. Ostala mi ešte Východná Vysoká a pár ďalších vrchov v Západných Tatrách, ktoré by som rada zliezla.

Tých dôvodov Prečo hory je viac, ale vysokohorská turistika sa u mňa spája s pocitom slobody, ktorá je pre mňa od detstva dôležitá. Samozrejme, s istými obmedzeniami sa musíme naučiť žiť, ale vnútornú slobodu treba dobíjať.

„Slobodný si vtedy, ak dokážeš byť slobodný vo svojom vnútri. So slobodou, ktorú človek načerpá na horách, môže v doline ešte dlho žiť.“ P. Barabáš

Nepotrebujem sebe ani druhým nič dokazovať a ani tento článok nie je o žiadnej chvále. Skôr o pokore a vďačnosti, že ma hory prijali, že mi to zdravie dovolí a že môžem byť súčasťou tej krásy.   

Lomnický štít  (2 634 m)

                                                                                                So synom na Lomničáku

Lomnický štít je druhým najvyšším vrcholom s nadmorskou výškou 2633 m. n. m, na ktorý sa dá, ako na jediný štít vo Vysokých Tatrách vyviezť aj lanovkou z Tatranskej Lomnice. Samozrejme táto možnosť ma neoslovila, túžila som sa tam dostať po svojich a hlavne s nejakým dobrým parťákom.

Keď som deťom na jar oznámila, že chcem skúsiť výstup na Lomničák a Gerlach, moji synovia ma nielenže podporili, ale rozhodli sa, že si toto dobrodružstvo ani oni nenechajú ujsť. Starší syn, pre pracovné povinnosti na Lomničák s nami síce nešiel, ale Gerlach sme dali spolu všetci traja a pre mňa je to radosť, ktorá stále trvá. 

Napokon sme do Tatier išli na viac dní a Lomnický sme vyšli spolu s ďalšími nadšencami horskej turistiky, ktorí boli ako aj my, ubytovaní v Tatrách.   

Stúpanie hore     

Stretli sme sa ráno v Tatranskej Lomnici, kde sme zistili, že pre silný vietor lanovka na vrchol nepremáva. Brali sme to ako celkom dobrú výhodu. Reštaurácia bude síce zavretá, ale na vrchole bude tým pádom možno menej turistov a viac miesta pre nás.  Neskôr sa náš predpoklad potvrdil, štýlová kaviareň DEDO bola zatvorená, ale vrchol patril skoro len nám. 

Trasa a výstup

Najobľúbenejšou a najľahšou trasou je výstup z Lomnického sedla. Trasa je nenáročná, vhodná aj pre začiatočníkov. Najskôr sa  vyveziete kabínkovou lanovkou na Skalnaté Pleso, potom sedačkovou lanovkou do Lomnického sedla.

Odtiaľ sa ide na vrchol Emericiho cestou a starou výstupovou cestou cez žľab „Pod podperou“. Trasa je zaistená skobami a reťazami, ktoré pomôžu prekonať ťažšie úseky.

Cesta hore

V Lomnickom sedle som pri pohľade nahor pocítila silný rešpekt a pokoru, ktorý mám pred každým štítom. Lomničák pôsobil tak vážne a majestátne, že som skoro zaváhala, či som na správnom mieste. Rýchlo ma to prešlo a už som sa tešila na samotný výstup.

Nakoniec to bola pohodová, nenáročná hoci trochu dobrodružná cesta skalami s prevýšením cca 460 m. Ubehla nám neuveriteľne rýchlo, napriek silnému nárazovému vetru, ktorý sa márne snažil zabrániť nám vo výstupe, ale neskôr to vzdal. smile 

Výhľady z Lomnického štítu

O necelé dve hodiny sme už všetci stáli na vrchole Lomničáku uprostred skalnatej krásy tatranských štítov a nekonečnej modrej oblohy. Je to nádherný zážitok, pretože vrchol poteší každého milovníka Vysokých Tatier a prírody vôbec.

Výhľady na Tatry sú vždy dych berúce, nech to znie akokoľvek otrepane, či pateticky. Napokon je to jeden z hlavných dôvodov prečo ideme na tieto miesta a prečo sa s tou krásou delíme s ostatnými ľuďmi.

 

 

Šťastie je jednoduché 

Výhľady z vrcholu Lomnického štítu

Malá a Veľká Studená dolina, po Tatranskej magistrále smerom k Doline Zeleného plesa Veľká Svišťovka, Dolina Piatich Spišských plies, Veľká Zmrzlá dolina, Skalnatá dolina, Medená kotlinka, Skalnaté pleso, Jahňací štít, Kežmarský štít, Pyšný štít, Skalnatá chata, Téryho chata, Zamkovského chata.

 

Najskôr dolu reťazami 

Z vrcholu sme sa moc nenáhlili. Je tam úžasný pokoj, takže sa nám ani nechcelo odísť. Ale všetko raz skončí...

Zostup dolu je skoro vždy trochu náročnejší, ale po zvládnutí reťazí a kramlí, je to už bez problémov. Keďže vietor ustal ,rozhodli sme pretraverzovať stenou doprava a zostúpiť do sedla po hrebeni.

Takto sa mi to viac páčilo, užívať si cestou výhľady a zároveň sa pomaly posúvať smerom k Lomnickému sedlu a lanovke v Skalnatom sedle. 

Hrebeňom späť do Lomnického sedla

Záver:

Našu výpravu sme ukončili v Tatranskej Lomnici, kde sme si v pohode dali kávu a niektorí aj zaslúžený pohár piva. O dva dni ma čakalo ďalšie dobrodružstvo – výstup na Gerlach.

Annka

 
 
Tags: , ,