Z hľadiska celostnej medicíny sú práve emócie kľúčom k uzdraveniu. Potrebujeme ich, aby nás chránili pred emocionálnymi konfliktami, ktoré sú príčinou mnohých ochorení.
Prvotnou príčinou takmer každého ochorenia je stres a nespracovaný emocionálny konflikt.
Choroba je vlastne „výkrik“ našej duše , aby sme si všimli svoje pocity, svoj vnútorný Svet. Keď neliečime svoje „psyché“, telo sa ozve a dožaduje sa riešenia, žiada pochopenie a zmenu. Najskôr dáva jemné znamenia, neskôr pritvrdí a žiada to dôraznejšie.
Žiadnu emóciu by sme nemali potláčať, treba si ju dovoliť prežiť naplno a nechať ju prejsť ako nejakú vlnu, ktorá nakoniec doznie, aby mohla prísť ďalšia.
V podstate nie je ani tak problém s pocitmi ako takými, ale s emóciami príliš silnými, neprimeranými k danej situácii, ktoré nám spôsobujú paniku, dlhodobý stres apod. Dokážu rozhodiť našu psychiku a následne aj naše Zdravie.
Nie okolnosti nás činia šťastným alebo nešťastným, ale naše pocity, ako na ne reagujeme (Dale Carnagie
Veľkým strašiakom tejto doby (a to nielen teraz) sú hlavne médiá, ktoré sa sústreďujú na „hrozné a desivé“ informácie, štatistiky, predpovede a katastrofické scenáre. Svojimi negatívnymi informáciami vyvolávajú u ľudí stres, silnú nerovnováhu a niekedy doslova pocity strachu a beznádeje.
O tom, čo taký Strach môže spôsobiť hovorí tento indický príbeh: Pútnik a Smrť
Som presvedčená, že práve dnes najviac platí „odpojiť sa“ od všetkých negatívnych Médií, vzťahov a situácií, aby sme si dokázali udržať vnútornú harmóniu a tým prispeli aj našej Imunite a Zdraviu.
Keď nepribrzdíme a neobrátime sa do seba, dostaneme jednoducho poriadny kopanec a s ním aj „dlhokánsky“ čas, aby sme sa spamätali a zmenili.
Negatívne myšlienky prinášajú negatívne pocity, ako úzkosť, smútok, nespokojnosť so sebou, so vzťahom v ktorom žijeme, s prácou, postavou...Máme obdobia, keď sa nám „točia“ v hlave ako „verklík“ stále dokola.
Kedysi som čítala, aby sme sa dobre pozreli okolo seba, v akom svete žijeme, čo v ňom prevažuje... Ten svet sme si totiž vytvorili sami, svojimi myšlienkami. Treba si ho dobre obzrieť a s ním aj pocity, ktoré z neho máme. Ak sa nám nepáči, tak sa pokúsme ho zmeniť. Hneď to nepôjde, ale malými krokmi sa nám to postupne podarí.
Naše telo je nástrojom pre interakciu so svetom, v ktorom žijeme. Odráža naše postoje, presvedčenia, myšlienky, pocity. Reaguje na každú našu myšlienku. Na pozitívne myšlienky a prejavy reaguje zdravím a príjemnými pocitmi, na ničivé myšlienky reaguje bolesťou a napätím. Choroby sú signály, ktoré nám naše telo vysiela, keď niečo nie je v poriadku. Musíme sa preto naučiť počúvať a chápať. - Valerij Sineľnikov
Môžu nás tiež "vytáčať" názory niektorých ľudí alebo skupín. Máme potom pocit, že musíme reagovať (napr. aj na sociálnych sieťach) na všetko, čo sa deje, že je potrebné kritizovať, „komentovať“ a presadzovať svoj názor. Nie je to vôbec pravda. Sme slobodní a máme právo nereagovať na nič, ak to sami nechceme.
Mnohým z nás sa osvedčilo reagovať len na veci, s ktorými sme v harmónii, s ktorými vnútorne rezonujeme. Nemusíme reagovať, ak máme na vec opačný názor a presviedčať niekoho o svojej Pravde. Takto som sa naučila „ubrať plyn“ a šetriť s Energiou tam, kde je to zbytočné a ponechať si ju pre seba. A ak si mi aj stane, že zareagujem tam, kde nemám, bezpečne a čo najrýchlejšie z toho „vycúvam“. Nie pre obavy z konfrontácie, ale pre márnosť, ktorá z toho vyplýva.
Pracujme s Negatívnymi Emóciami
Skúsme pracovať so svojimi negatívnymi emóciami, aby nás prestali ovládať a ničiť nám zdravie aj život. Môžeme ich začať pozorovať, vnímať, čo nám jednotlivé situácie spôsobujú, ako na ne reagujeme a prečo. Možno na niektoré reagujeme rovnakým spôsobom a rovnaké reakcie sa nám potom vracajú od okolia.
Možno je tam niečo z detstva, čo by sme sa mali očistiť a nechať "plávať". Napr. rodičia nás učili neplakať , chceli aby sme sa ovládali, a tak sme sa naučili svoje emócie potlačiť.
Prejavme a prežime svoje emócie, aby nám nespôsobili nejaký blok. Je dobré od nich aj odstúpiť a pozorovať ich akoby z diaľky. Dať si čas a skúmať, čo tam je, čo nás núti neadekvátne reagovať, čo nás tak rozčúlilo, rozplakalo.
Zmierme sa so svojím osudom.
Nesťažujme sa, nereptajme na hrozný život. Nemá zmysel nariekať a ľutovať sa, že to mám horšie a že by som bola radšej niekým iným. Takto to nefunguje.
V podstate je totiž jedno, čo sa nám deje, dôležitý je len postoj, aký k tomu zaujmeme. Toto je alfa-omega našej rovnováhy. Zmeniť postoj, naučiť sa pozerať na situácie v našom živote z rôzneho uhla a udržať si vnútornú rovnováhu. Sledovať ju a snažiť sa ju opäť uchopiť, ak nám uniká. ( Príbeh o káve )
Neznamená to, že máme pasívne prijímať všetky kopance z okolia. Naopak urobme si poriadok okolo seba, vo veciach, vzťahoch , v myšlienkach aj emóciách. Takáto očista je nevyhnutná, ak chceme viac prežívať Radosť .
Asi poznáte túto "modlitbu":
Bože, daj mi silu a odvahu, aby som dokázal zmeniť veci, ktoré zmeniť môžem, daj mi pokoru, aby som dokázal prijať veci, ktoré zmeniť nemôžem, a daj mi múdrosť, aby som dokázal rozlíšiť medzi týmito dvoma situáciami
V týchto slovách je veľká Múdrosť a tiež aj moja osobná skúsenosť, že takto nejako to môže byť. Bez odvahy zmeniť staré a nefunkčné sa nepohneme vpred. Nariekanie a zostávanie v nepríjemnej situácii a vzťahoch prináša utrpenie a bolesť, a to predsa nechceme.
Naopak veci, ktoré nemôžeme zmeniť treba prijať, zmeniť k nim postoj a ostať "v pohode", nad vecou. Hľadajme vo všetkom niečo dobré, naozaj to ide a je to niekedy aj celkom zábavné.
Prežívame zlé, ale aj dobré udalosti, no len na jednej veci skutočne záleží. Na tom, ako tieto udalosti zmenia naše myšlienky a nás samých. Či „zmäkneme“, či nás posilnia, či zmeníme svoje myšlienky a vytvoríme z nich niečo nové.
Ešte niečo...možno máte aj vy tendenciu ukladať to, čo sa nám deje do kolónky Dobré/Pozitívne alebo Zlé/Negatívne. Robia to mnohí, pritom veci, ľudia a situácie sa jednoducho dejú a v podstate sú Neutrálne. Označenie im dávame my, keď ich hodnotíme a triedime.
Dopredu však nikdy nevieme akú rolu zohrajú v našom živote, tak prečo ich hodnotiť? Ak, začneme na veci a situácie hľadieť neutrálne, počet negatívnych udalostí sa rapídne zníži. Náš pohľad na Svet mení náš život a nie to, čo sa nám deje.
Tento krátky PRÍBEH o farmárovi to presne vystihuje:
Raz farmárovi utiekla kobyla a jeho sused prišiel, aby ho utešil. Farmár povedal: "Ktovie, čo je dobré a čo zlé?" Druhý deň sa kobyla vrátila so žrebcom, sused mu zablahoželal a farmár odpovedal: ". Kto vie, čo je dobré a čo je zlé?" Nasledujúci deň syn farmára spadol zo žrebca a zlomil si nohu a znovu ho sused utešoval. "Ktovie, čo je dobré a čo je zlé," povedal farmár.
V rovnakom týždni, prišla armáda k bránke, ale syna farmára nezverbovali kvôli jeho zlomenej nohe. Sused nakoniec súhlasil: "Ktovie, čo je dobré a čo je zlé?" To je to, čo nikdy nevieme.
Tipy ako pracovať so svojimi pocitmi
Keď sa cítime nepríjemne alebo sa dokonca trápime, je dobré sa na chvíľu zastaviť a pokúsiť sa identifikovať svoje pocity. Pomôcť si môžeme krátkymi testami alebo nasledujúcimi cvičeniami.
1/ Počas dňa si dajme na chvíľu „pohov“ a skontrolujme, či sme v rovnováhe, ako sa cítime fyzicky aj mentálne.
Cítite vo svojom tele stres a nepohodu ? Ak áno, v ktorých miestach cítite najväčšiu nerovnováhu ? Aké myšlienky vám behajú po rozume? Toto je niekoľko základných otázok, ktoré by sme si mali sem tam položiť.
Predstavme si seba ako „detektíva“, ktorý je zvedavý na vaše fyzické pocity a myšlienky a na to, odkiaľ prichádzajú a s čím by mohli byť prepojené. Nebojte sa toho skúmania, choďte do toho, aj keď to môže byť sprvu nepríjemné. Môže z toho vyliezť všeličo, ale o to nám ide, aby sme odhalili príčinu našich nepríjemných pocitov.
2/ Zhlboka dýchajme: začnime pozorovať pocity, ktoré prežívame, a pokúsme sa niektoré z nich aj pomenovať. Potom urobme niekoľko dlhých, kontrolovaných nádychov a výdychov, pričom výdych by mal byť dlhší ako nádych.
Týmto spôsobom aktivujeme blúdivý nerv, ktorý je súčasťou našich tiel a pomáha regulovať emócie a náš nervový systém. Keď takto zhlboka dýchame, pomáhame v danej chvíli regulovať svoje emócie a ich intenzitu. Treba to skrátka všetko „predýchať“ a uvoľniť ( napr. hnev, úzkosť, bolesť, strach...).
3/ Cvičenie všímavosti - na nete som našla jednoduché cvičenie na sledovanie dychu, ktoré aktivuje blúdivý nerv, aby vyvolalo uvoľnenie tela a mozgu po tom ako sa chceme pripraviť na stresujúcu situáciu.
Pri cvičení môžete sedieť, stáť aj ležať. Najprv spojte dlane oboch rúk na hrudi. Asi takto:
1/ Niekoľko chvíľ vnímajte teplo medzi dlaňami, aby ste sa začali sústrediť.
2/ Nadýchnite sa a naplňte svoje brucho vzduchom a zároveň oddiaľujte dlane od seba akoby ste naťahovali akordeón.
3/ Keď máte ramená naplno roztiahnuté, zadržte svoj dych a začnite počítať (raz-dva).
4/ Vydychujte, pokračujte v počítaní (tri-štyri) a počas toho pomaly spájajte späť svoje dlane. Vydýchnite všetok vzduch z pľúc.
Toto jednoduché, ale účinne upokojujúce cvičenie robte kedykoľvek, keď sa cítite vystresovaní. Pomáha aj výborne čeliť úzkosti pred dôležitým stretnutím, skúškou či inou obávanou úlohou. Pomáha účinne upokojiť sa po stresujúcej situácii.
Záver
Skúsme byť viac v pohode, radujme sa zo života, užívajme si každú chvíľočku, sami so sebou, s rodinou, s priateľmi, v prírode. Radosť (primeraná, nie prehnaná) prospieva srdcu a my sa cítime Zdravšie.
Nemajme strach z vecí, ktoré prichádzajú, a už vôbec nie z tých, o ktorých si len myslíme, že prídu.
Pozorujme situácie, seba aj druhých, neriešme príčiny, ale skúsme zmeniť svoj postoj k nim. S ničím nebojujme, naopak stíšme sa a naučme sa prijať seba, druhých aj to, čo prichádza.
S odstupom času, sa nám podarí udržať emocionálnu neutralitu, tým aj rovnováhu a možno aj Zdravie.
Annka