Možno sa niektorí dnes cítia obmedzení, ale ja sa cítim obohatená a vďačná. Naše potulky sú síce kvôli COVIDu upravené, čo možno mnohým nevonia, ale je to skvelá príležitosť spoznať seba a svoje najbližšie okolie.
Obmedzenia existujú predovšetkým v našej mysli. V prírode sú však živnou pôdou, ktorá umožňuje rozvoj silných stránok a všestrannosti. V podstate každé obmedzenie len obohacuje naše myslenie, otvára dvere k novým zmenám a učí nás, ako prekonať prekážky a zmeniť svoj pohľad na ne.
Najväčšou výzvou všetkých prekážok je, aby sme namiesto nariekania zamerali našu pozornosť na to, ako môže obmedzenie poslúžiť nášmu rastu. Je to priestor, kde sme akoby zahnaní do úzkych a musíme vystačiť s málom.
Perspektíva
Príroda využíva obmedzenia ako tvorivý poklad na skúmanie nekonečných možností. Preto sme pobyt v rámci okresu prijali ako výzvu "presnoriť" všetko, čo sa dá v našom okolí, prejsť rôznymi cestami a zo všetkých strán miesta Považskobystrického okresu.
„...neexistuje žiadna cesta, čo by ťa nejako nezmenila.“ — David Mitchell, Atlas mrakov
Cesta
Nech už kráčame kamkoľvek, musíme sa držať svojej vlastnej cesty. Nájsť tú správnu si vyžaduje čas a môže trvať aj celý život. Podstatné je mať trpezlivosť a odvahu hľadať ďalej.
Niekedy sa k nám niekto pridá, aby nám pomohol. Niekedy s ním zablúdime a musíme sa vrátiť späť. A niekedy kráčame sami. Vtedy je dôležité veriť si, počúvať svoju intuíciu a nebáť sa zablúdiť.
Dobrou správou je, že naše srdce je ten najlepší kompas. Ak mu načúvame, vždy nás dovedie presne tam, kde máme byť.
V Číne sa verilo, že nadšenie je energia, ktorá spája ľudí s bohmi. Niečo na tom bude. S každým krokom, ktorým sa púšťam do kopcov, mám pocit, že nadšenie čerpám zo samotného okamihu.
Nadšenie je našou oddanosťou k pohybu vpred. K životu môžeme pristupovať buď s pozitívnym prístupom a prijímať ho taký, aký je, alebo ho odmietať a bojovať proti nemu.
Cesta životom je však oveľa ľahšia, ak sa púšťame po nej s nadšením a cestou najmenšieho odporu.
Kríž
Náš život je ako krížová cesta. Každý si nesieme svoj kríž. Niekedy by sme ho najradšej odhodili, inokedy sa ho držíme pevne, aby sme na konci cesty uznali, že jedine príroda je večná.
