Lomnický štít – jeden z trojice ikonických vrcholov vo Vysokých Tatrách, ktoré sa stali symbolom našich veľhôr. Každý z nich je jedinečný, každý ponúka krásu, dobrodružstvo a nezabudnuteľný zážitok.
Naše Slovenské
Slovensko je nesmierne krásne a prejsť všetky jeho zákutia je takmer nemožné – najmä ak sa k vysokohorskej turistike dostaneme až v neskoršom veku. No sú miesta, ktoré majú svoje výsadné postavenie, a tatranské štíty medzi ne rozhodne patria.
Západné Tatry boli a zostávajú mojou srdcovkou. No nakoniec si ma získali aj skalnaté vrcholy a tajomné horské plesá Vysokých Tatier.
Nekonečný vzťah k Tatrám krásne vyjadril Pavol Barabáš :
„Tatranské štíty - to je obrovská energia zakliata do skaly. Dávne príbehy spočinuté v žule. Ak ich nevieme čítať, stratili sme cit pre to pôvodné v nás. Drsné prostredie vnímavého človeka vábi, vyzýva a zároveň odstrašuje. Táto večná túžba a neistota spôsobuje nevysvetliteľnú príťažlivosť.“
Výhľad do Doliny Piatich Spišských plies
Keď som začala s vysokohorskou turistikou spísala som si všetky naše voľne dostupné štíty s nadmorskou výškou nad 2000 m.n.m., na ktoré som túžila vystúpiť. K nim som chcela neskôr pridať dva naše najvyššie, Lomnický a Gerlachovský štít, dostupné len v sprievode horského vodcu. Ostalo mi pár vrchov v Západných Tatrách, ktoré verím, že zleziem tiež.
Tých dôvodov Prečo hory je viac. Vysokohorská turistika sa spája s pocitom slobody, ktorá je pre mňa od detstva dôležitá. Samozrejme, s istými obmedzeniami sa musíme naučiť žiť, ale vnútornú slobodu treba dobíjať.
„Slobodný si vtedy, ak dokážeš byť slobodný vo svojom vnútri. So slobodou, ktorú človek načerpá na horách, môže v doline ešte dlho žiť.“ P. Barabáš
Nepotrebujem sebe ani druhým nič dokazovať a ani tento článok nie je o žiadnej chvále. Skôr o pokore a vďačnosti, že ma hory prijali, že mi to zdravie dovolí a že môžem byť súčasťou tej krásy.
Lomnický štít (2 634 m)
So synom na Lomničáku
Lomnický štít, s nadmorskou výškou 2633 m n. m., je druhým najvyšším vrcholom Vysokých Tatier. Ako jediný z tatranských štítov ponúka možnosť vyviezť sa na vrchol lanovkou z Tatranskej Lomnice. Táto možnosť ma však nikdy nelákala – túžila som vystúpiť naň po svojich, a hlavne v sprievode dobrého parťáka.
Keď som na jar oznámila deťom, že chcem skúsiť výstup na Lomnický štít a Gerlach, moji synovia ma nielenže podporili, ale rozhodli sa, že si toto dobrodružstvo nenechajú ujsť. Starší syn sa pre pracovné povinnosti k výstupu na Lomničák nepridal, ale Gerlach sme zdolali spoločne všetci traja – a pre mňa je to radosť, ktorá stále trvá.
Napokon sme v Tatrách zostali niekoľko dní a na Lomnický štít sme sa vybrali spolu s ďalšími nadšencami horskej turistiky, ktorí boli, rovnako ako my, ubytovaní v Tatrách.
Stúpanie hore
Trasa a výstup
Najobľúbenejšia a zároveň najľahšia trasa vedie z Lomnického sedla. Je vhodná aj pre menej skúsených turistov.
-
Vývoz lanovkami – najskôr kabínkovou lanovkou na Skalnaté pleso, potom sedačkovou lanovkou do Lomnického sedla.
-
Výstup Emericiho cestou – vedie cez starú výstupovú trasu žľabom "Pod podperou". Trasa je zaistená skobami a reťazami, ktoré pomáhajú prekonať náročnejšie úseky.
Stúpanie hore
Keď sme sa ráno stretli v Tatranskej Lomnici dozvedeli sme sa, že pre silný vietor lanovka na vrchol nepremáva. Brali sme to ako výhodu – hoci bude reštaurácia zatvorená, na vrchole možno stretneme menej turistov a budeme mať viac priestoru pre seba.
A tak aj bolo. Keď sme vystúpili hore, ikonická kaviareň DEDO bola zatvorená, no vrchol patril takmer len nám.
Cesta hore
Cesta hore
V Lomnickom sedle som pri pohľade nahor pocítila silný rešpekt a pokoru – pocity, ktoré vo mne vyvoláva každý štít. Lomničák pôsobil vážne a majestátne, až som na chvíľu zaváhala, či som na správnom mieste.
Rýchlo ma to však prešlo a už som sa tešila na samotný výstup.
Nakoniec to bola nenáročná, no dobrodružná cesta skalami s prevýšením približne 460 m. Ubehla nám neuveriteľne rýchlo – napriek silnému nárazovému vetru, ktorý sa nás snažil zastaviť, no napokon to vzdal.
Výhľady z Lomnického štítu
O necelé dve hodiny sme už všetci stáli na vrchole Lomnického štítu, uprostred skalnatej krásy tatranských štítov a nekonečnej modrej oblohy. Bol to nezabudnuteľný zážitok – vrchol poteší každého milovníka Vysokých Tatier a prírody vôbec.
Výhľady na Tatry sú vždy dychberúce. Nech to znie akokoľvek otrepane či pateticky, práve pre ne sa sem vraciame. Sú jedným z hlavných dôvodov, prečo kráčame do hôr – a prečo sa o tú krásu delíme s ostatnými.
Šťastie je jednoduché
Výhľady z vrcholu Lomnického štítu
Malá a Veľká Studená dolina, po Tatranskej magistrále smerom k Doline Zeleného plesa Veľká Svišťovka, Dolina Piatich Spišských plies, Veľká Zmrzlá dolina, Skalnatá dolina, Medená kotlinka, Skalnaté pleso, Jahňací štít, Kežmarský štít, Pyšný štít, Skalnatá chata, Téryho chata, Zamkovského chata.
Najskôr dolu reťazami
Z vrcholu sme sa moc nenáhlili. Je tam úžasný pokoj, takže sa nám ani nechcelo odísť. Ale všetko raz skončí...
Zostup dolu je skoro vždy trochu náročnejší, ale po zvládnutí reťazí a kramlí, je to už bez problémov. Keďže vietor ustal ,rozhodli sme pretraverzovať stenou doprava a zostúpiť do sedla po hrebeni.
Takto sa mi to viac páčilo, užívať si cestou výhľady a zároveň sa pomaly posúvať smerom k Lomnickému sedlu a lanovke v Skalnatom sedle.
Hrebeňom späť do Lomnického sedla
Záver:
Našu výpravu sme ukončili v Tatranskej Lomnici, kde sme si v pohode dali kávu a niektorí aj zaslúžený pohár piva. O dva dni ma čakalo ďalšie dobrodružstvo – výstup na Gerlach.
Annka