Každý vnímame hory iným spôsobom. Pre niekoho sú symbolom sily a majestátnosti, pre iného je to sloboda a ďalší v nich vidí výzvu a hľadanie svojich limitov.
V každom prípade nás výstup na vrchol môže naučiť veľa o živote a o seba samom. Na začiatku výstupu snívame o dosiahnutí vrcholu, sústredíme naň všetku svoju pozornosť, aby sme si neskôr uvedomili, že najdôležitejšia časť výstupu je samotná cesta a všetko to úsilie potrebné na to, aby sme sa tam dostali.
Chvíle na vrchole hôr sú krásne, ale v spomienkach sa vraciame viac k ceste, ktorá k tomu viedla, k zážitkom, ktoré sme zažili a k ľuďom, ktorí išli s nami.
Akýkoľvek úspech si vyžaduje úsilie, vytrvalosť a odhodlanie neustále na sebe "makať", rovnako ako výstup na horu. Neľutujem žiaden neúspech, ani to, čo mi v živote nevyšlo, skôr je mi ľúto to, že som k horám a kopcom „nepričuchla“ oveľa skôr.
Hory lásku prenášajú - Podskalský Roháč
Milovať hory
Hory sú hlboký vzťah, ktorý zostáva, s ktorým neustále rastieme, meníme sa a stávame sa lepšími.
Milujeme ich a zakaždým, keď na niektorú z nich vylezieme, cítime sa živší a skutočnejší.
Pri prvých väčších výstupoch som vnímala silnú príťažlivosť až nekľud, nevedela som sa dočkať ďalšieho výstupu a niekde tam „dolu“ bez hôr a kopcov bola číra prázdnota.
Teraz to vnímam inak.
Stále sa mi páči citát, „ Hory volajú, musím ísť“, ale už to necítim ako kedysi. Nie je to nepochopiteľný nekľud, či akési až zvieracie volanie. Dnes je to vedomejšia voľba. Je to radosť z celej cesty, od prípravy, šliapania na vrchol až po návrat späť.
Tri kopy, Západné Tatry
Ak sa ma niekto spýta Prečo Hory, tak dôvodov je viac:
-
Spokojnosť
Jeden z najznámejších poľských horolezcov Artur Hajzer na otázku, aké sú jeho dôvody ísť do hôr, odpovedal, že je to jediná vec, ktorú môže robiť poriadne. Hory boli jeho skutočnou vášňou, v horách sa cítil dôležitý a hrdý na seba.
Niekomu uspokojenie prinášajú pracovné úspechy, iní nachádzajú naplnenie v šťastnom rodinnom živote, ďalší v umení, športe apod. Skrátka túžime po úspechu a preto sa držíme vecí, kde môžeme uspieť a opúšťame veci a situácie, na ktoré jednoducho nemáme.
Tento pocit môžeme zažiť na horách, ak sa nám podarí prejsť dlhú trasu, zdolať exponované úseky, nepriazeň počasia, prekonať strach z výšok, či inú svoju slabosť. Na vrchole cítime spokojnosť, radosť a sme hrdí, že sme to dokázali. Je to naozaj skvelý pocit.
Na druhej strane Spokojnosť vyplýva aj z prostredia hôr, z prírody, kde si človek prečistí hlavu a sústredí sa na omnoho dôležitejšie veci ako sú peniaze a „marná“ sláva. Hory sú miesta, kde cítime hlbokú pokoru a zároveň radosť, že sme ich súčasťou.
Chvíľa pohody na Poludňovom Grúni, Malá Fatra
-
Krása
Som mestské "dieťa" a som rada, ak mám všetko potrebné "poruke" a môžem všetko rýchlo vybaviť, najmä teraz, keď všade chodím pešo. Milujem prírodu, ale neviem, či by som dokázala žiť niekde mimo mestského ruchu.
Človek má v srdci citlivé miesto, ktoré ho núti obdivovať horský svet. Pavol Barabáš
Niekedy som však unavená z mesta, zo zaprášených ulíc, smetí povaľujúcich sa na ceste, áut náhliacich sa nevedno kam...Napríklad zima je v meste dosť šedivá, stromy sú holé a zamračená obloha neveští nič dobrého.
Zatiaľ čo na horách... na horách je vždy nádherne, v každom ročnom období.
Neuveriteľný pokoj, jemný vánok alebo hlučný severák, hladký trblietavý sneh, ktorý siaha až po horizont, zasnežené štíty alebo holé končiare vyčnievajúce z hmly, rozľahlé svahy pokryté sviežou zeleňou, zažltnutá tráva na lúkach, farebné listy na stromoch, rosa na listoch, smaragdovo – zelené horské plesá.
Toto je skutočná krása.
Výstup na Rysy
- Pokoj v duši
Nič nedodá väčší pokoj a harmóniu ako deň v prírode.
Po dni strávenom na horách sa síce môžem vracať unavená od dlhej a náročnej turistiky, ale pravdou je, že sa cítim nabitá energiou a nikde sa nedokážem tak psychicky zregenerovať ako na horách a v prírode.
Myslím, že zakaždým, keď som na horách, som vďačná, že som tam – Chloe Kim
V prírode a na horách moc toho netreba. Je tu len pár vecí, ktoré sú dôležité a na ktorých záleží: sústrediť sa na najbližších pár hodín, na to kadiaľ idem, ktorou cestou budem stúpať a ktorou klesať, či vydrží počasie, kde si dám "pohov" a či sa mi podarí zachytiť tú krásu fotoaparátom.
Keď idem sama, pozerám pod nohy a do neba, na nič nemyslím. Je to vzácna skúsenosť, pamätám si takéto chvíle ešte dlho po skončení túry. Milujem túto samotu, ktorá mi dáva pocit jednoty so všetkým.
Keď som unavená tým, čo sa deje vonku, toto ma vždy zachráni. Obrazy tej krásy sa nedajú z pamäte vymazať, možno trochu vyblednú, ale fotografie ich opäť pripomenú.
Malá Fatra s výhľadom na Rozsutce
- Kontakt s prírodou
Milujem internet a všetky možnosti, ktoré ponúka. A oceňujem aj technologický pokrok a veci, ktoré nám dal. Ale všetkého moc škodí, sociálne siete sú často plné nenávisti a média chrlia len strach.
Načo sú nám tieto skvelé veci, ak neprinášajú jednotu, mier a harmóniu?
Potrebujeme si skrátka z času na čas oddýchnuť alebo úplne vypnúť. Preto mám rada ticho aj doma bez TV a rádia a ešte radšej sa ponorím do ticha prírody.
Milujem ten moment na túre, keď si zrazu uvedomíte, že posledných 10 minút ste nepozorovali prírodu, ale stali ste sa jej súčasťou
Človek si popri tej energii a majestátnosti hôr uvedomí aký je malý a aká mocná a večná je príroda. Stojíš tam, vnímaš tú krásu, pokoj, silu a nechce sa ti ísť späť. Potom si uvedomíš krehkosť a pominuteľnosť vlastného života v porovnaní so Zemou a získaš pokoru a patričný odstup k svojmu bytiu.
Toto všetko je v horách.
Nad mapou , Malá Fatra
- Jednoduché šťastie
Kedy sme šťastní ? Čo sa musí stať počas nášho priemerného dňa, aby sme ho považovali za úspešný? Koľko peňazí na našich bankových účtoch, koľko vecí nás poteší? Koľko zážitkov a destinácií utíši náš hlad a uspokojí naše chute?
Prečo zrovna maličkosti?
V minulosti som bola viac nespokojná ako šťastná. Často som sa sťažovala, reptala na mnohé veci, ľudí a bola naštvaná kvôli veciam, ktoré neboli vôbec dôležité.
Vidieť svet v zrnku piesku a nebo v divokej kvetine, Držať nekonečno vo svojej dlani a večnosť v hodine — William Blake
Keď ti však život veľa zoberie, až potom zistíš, čo máš a na čom vlastne naozaj záleží. Šťastie je naozaj vnútorný stav.
V horách to rýchlo pochopíš. Kam pozrieš, vidíš len harmóniu, krásu a veci, ktoré sú jednoduché a práve preto tak vzácne. Nemáš potrebu nič meniť, kontrolovať, nemusíš nič riešiť, len vnímaš a Si. Tu oveľa ľahšie zažiješ a všimneš si jednoduché a príjemné pocity a dokážeš si ich aj patrične užiť.
V horách ťa poteší všetko: tablička horkej čokolády, chvíľa, keď zložíš z pliec ťažký batoh, úžasná panoráma, zurčanie blízkeho potoka, šuchot padajúceho lístia, spev vtákov, pavučina v tráve, odraz slnka na stromoch, západ slnka...
Pocit víťazstva nad sebou, Veľký Rozsutec
- Zmena
Hory ťa zmenia.
Celé roky som sa bála výšok, nikdy som si nepomyslela, že budem loziť po skalách a dlhé hodiny tráviť na túre za vrcholmi hôr. Stále je to pre mňa neuveriteľné, ale výšky naozaj milujem.
Vždy som bola netrpezlivá, chcela som mať všetko pod kontrolou, usmerňovať veci a situácie okolo seba. Hory nás naučia nehybne stáť, pozorovať a nechať veci plynúť, nech idú svojim tempom aj smerom.
Cesta dlhá tisíc míľ začína jediným krokom." - Lao Tzu
Milovala som ležanie pri mori a teraz neobsedím doma ani pár dní. Začala som milovať zimu, brodenie snehom, blúdenie po zaviatych chodníkoch a hrebeňoch, čí stúpanie po zľadovatenom snehu. Nevadí mi blato, dážď ani vietor, ťažký batoh je mi ľahký, ranné vstávanie je ako príprava na slávnosť.
Každá cesta do hôr mi dala potrebný pocit úspechu, sily a vytrvalosti, čo mi neskôr pomáha aj v každodenných záležitostiach. Stále ma teší, že som zvládla dlhé túry a ťažké úseky, vyhrala nad svojimi slabosťami a niekedy aj strachom. Turistika neustále buduje vaše a vieru, že to dáte, a že vždy môžete byť lepší.
Hory vás naozaj zocelia, a ja im ĎAKUJEM.
Spoločná radosť, Západné tatry
7. Priateľstvo
Hory vedia, čo je Priateľstvo. Priniesli mi skvelých priateľov, turistov a parťákov, ktorí sú srdeční, úprimní a rovnako ako ja milujú hory a pravdu, lebo tá sem patrí. Naučili ma ako sa pohybovať v horách, ukázali mi krásne miesta, povzbudili ma, keď som váhala.
S mnohými som prežila nezabudnuteľné chvíle zábavy, súdržnosti, smiechu, bláznivú jazdu po snehu, ale aj chvíle, keď sa nám spoločne tajil dych.
Mnohí sa stali súčasťou môjho života, sú to ľudia, ktorí kráčajú vedľa mňa v nečase aj v radosti. Cítim sa s nimi bezpečne a pohodlne aj vtedy, ak kráčam náročným terénom.
Priateľstvá, ktoré vzniknú na horách trvajú vraj večne. Niečo na tom bude, spoločné dobrodružstvo, prežité chvíle napätia a nepohody vytvárajú pevný most súdržnosti, ktorý vydrží dlhé roky.
Život je jednoducho lepší s batohom a v turistických topánkach!
S láskou Annka