Niekedy sa môžeme cítiť obmedzení a emocionálne pripútaní k niečomu, čo ani sami nevieme pomenovať. Akoby sme niesli batoh, ktorý obmedzuje našu slobodu.

Jeho váha nás tlačí dolu a zbavuje nás energie a kľudu. Niekde vnútri cítime nepokoj, bezmocnosť a obavy. 

Niekedy je to vzťah, ktorý nám už neslúži, negatívne myšlienky, práca, ktorá nás nenapĺňa, strach zo samoty alebo neustála potreba potešiť druhých. Sú to neviditeľné emocionálne putá, emócie, ktoré potrebujeme uvoľniť, aby sme sa cítili slobodne a opäť získali svoju vnútornú rovnováhu.

Je to začarovaný kruh neustáleho očakávania, že to, k čomu sme pripútaní nám prinesie pocit šťastia a naplnenia.

Existuje cesta ako von z tejto situácie, len si musíme definovať a pochopiť , čo nás vlastne obmedzuje.

Môže to byť Pripútanosť, či Lipnutie na niečom

V živote sa stáva, že sa pripútame k ľuďom, miestam a situáciám. Lipneme na niečom lebo strach nám bráni vyjsť z týchto zabehnutých koľají. Žijeme v ilúzii a pokladáme ju za skutočnosť.

Táto závislosť na vonkajších faktoroch, túžba kontrolovať a ovládať to, čo už nefunguje nie je zdravá a hlavne je úplne zbytočná.

Vždy budeme prežívať určité situácie, ktoré nebudeme môcť ovplyvniť, no vždy tu bude aj možnosť rozhodnúť sa, aký postoj k nim zachováme. Je to o našom postoji a následnom odpútaní sa od toho, čo nám neslúži a spôsobuje nám „utrpenie“.

Mali by sme si položiť otázky typu:

Je to moje ? Patrí mi to? Čo ma brzdí? Čo mi spôsobuje neistotu a nekľud? Od čoho sa potrebujem odpútať?

Sebahodnota a Celistvosť 

Niekedy zas vnímame hlboký pocit samoty, hľadáme niekoho a niečo, čoho by sa chytili a cítili sa v pohode a naplnení. Zo strachu sa tak stávame závislí na vzťahoch alebo na hmotných veciach. Táto závislosť a túžba mať a vlastniť nás odháňa od krásnych okamihov, ktoré sa dejú tu a teraz.

Nikto nás totiž nemôže Doplniť, my sme už celiství, ale aby sme to pochopili, musíme veriť, že skutočná hodnota vychádza z vnútra. Šťastie si vytvárame sami na základe toho kým sme a nie podľa toho kto je s nami alebo čo vlastníme.

Spýtajme sa : Prečo mám strach z toho, že niečo alebo niekoho stratím? Aké sú moje hodnoty? 

 Je v poriadku mať negatívne myšlienky, máme ich všetci. Len si nedovoľme sa k nim pripútať  - A.Brost 

Prijatie, že nikdy nebudeme mať všetko pod kontrolou 

Nech robíme v živote čokoľvek, nikdy nebudeme mať život celkom pod kontrolou. Môžeme urobiť všetko, aby sme vyriešili nejakú situáciu, ale konečný výsledok nakoniec nemusí záležať len od nás.

To, čo máme skutočne vo svojich rukách, nie je to, čo sa nám deje, ale to, ako sa s tým vysporiadame, ako zareagujeme a čo s tým urobíme. To je v podstate sloboda, je to vedomie, že aj keď je všetko nanič, vždy máme možnosť zachovať kľud a Pozorovať.

Stať sa pozorovateľom svojho života je to najlepšie ako prijať a pochopiť, čo sa nám deje, aký život „hráme“, kto a čo je s nami na „javisku“. Toto som sa naučila na Rodinných konšteláciách a funguje to na akýkoľvek problém, či situáciu. Pozorovať „dejstvo“ svoju rolu a správanie v ňom a rovnako aj tých druhých. Vnímať ako sa cítia „hlavné postavy“, aká je tam atmosféra, o čo tam ide? Ako sa cítia jednotlivé postavy? 

Nerealistické očakávania , že ľudia okolo nás sa budú chovať podľa nášho „scenára“ a tak, ako my chceme, nám odoberajú energiu, spôsobujú úzkosť a neistotu. Nie „oni“, ale my sa máme zmeniť, my máme začať na sebe pracovať, aby sme sa cítili dobre a boli v pohode.

Kto iný, ak nie my, sa o nás postará?

Postupné Odpútavanie sa od toho, čo nás zväzuje, ťaží a pripútava je ťažká práca na sebe a náročná, ale nevyhnutná skúška, aby sme si udržali v živote radosť a rovnováhu. Je to akt Dôvery v život, že ak prepustíme a odpútame sa od toho, čo sa nedá zmeniť, vznikne nám priestor na niečo nové. Je to dôvera a poznanie, že všetko je v pohybe a nič netrvá večne. Všetko zlé raz skončí a dobré tiež a my sa máme naučiť zostať v kľude nech sa deje čokoľvek.

Sloboda spočíva v odvahe - R.Frost

Opakom obmedzenia je Sloboda a sloboda je život v prítomnosti.

Prítomnosť je jediný čas, ktorý tu máme a ktorý by sme mali vedieť uchopiť. Naučiť sa prítomnosti sa dá menšími krokmi, keď si uvedomujeme, každý pohyb, ktorý robíme pri varení, prechádzke, keď si uvedomujeme svoj dych, to čo je jem, čo robím, na čo myslím, čo počúvam apod. Žitím v prítomností a ocenením toho, čo máme, sa problémy stávajú menšie a my sme pokojnejší a šťastnejší.

Johnny Depp vraj raz povedal:

„To, čo sa rozhodnete tolerovať viac než raz, sa nevyhnutne stane vzorom, ktorý sa bude opakovať.

Tým, že si nestanovujete jasné hranice, učíte ostatných – a seba samého – že určité správanie alebo situácie sú prijateľné, aj keď vám znepríjemňujú život alebo vám ubližujú.

Vždy, keď dovolíte niečo, čo je proti vašim zásadám alebo vášmu komfortu, otvoríte dvere, aby sa to opakovalo. Stanovenie hraníc nie je len o pevnosti, je to o sebaúcte. " 

Sloboda je tiež nezávislý spôsob myslenia, pohoda aj „v daždi“, úcta k sebe samému a Stanovenie si hranice kam sme ochotní zájsť pre druhých a kedy povieme jednoznačné NIE. Je to spôsob, ako sa o seba postarať, postaviť seba na prvé miesto a prestať s obetovaním vlastného komfortu pred potrebami druhých.

Ak nemáme čas sami na seba, potom ani to ostatné nestojí za náš čas. 

Vždy si nájdi pre seba čas, ak nie ty, tak potom kto ? 

AnnKa