Slovenské hory svojou výškou, krásou a divokosťou priťahujú nielen nás, ale aj tisíce turistov z rôznych krajín. Jedno je isté, ak si ich raz zamiluješ, je to navždy.
Hory ťa skrátka volajú každý deň, a keď nemôžeš alebo sa ti nedá, nevadí. Máš ich v sebe, nech si kdekoľvek. Láska k nim je dôvod prečo im dávaš svoju energiu a čas.
Nič veľké na svete nebolo nikdy dosiahnuté bez vášne
Mojou srdcovkou boli dlho Západné Tatry pre ich zelenú krásu, určitú nedotknuteľnosť, a možno aj preto, že som začínala s vysokohorskou turistikou práve tam. Neskôr ma zlákali Vysoké Tatry, ich skalnaté štíty, ktoré priťahujú nielen krásou, je to dobrodružstvo a výzva. Nedá sa ich nemilovať.
Častokrát a rada sa vraciam aj do iných oblastí našich hôr, ako sú Slovenský Raj, Malá Fatra, Veľká Fatra a Nízke Tatry...Posledné dve sa stali cieľom aj mojich trojdňových júlových potuliek.

Na hrebeni Nízkych Tatier - cestou na Chabanec
Nízke Tatry
Väčšinu najvyšších vrcholov Nízkych Tatier som si vyšliapala niekoľkokrát v zime aj v lete. Prešla som Dereše (2004 m) , Kráľovu hoľu (1948 m) , Ďumbier (2024m) aj Chopok (2043m).
Preto som uvítala pozvanie do tejto oblasti a tešila som sa na posledný najvyšší vrchol Chabenec (1955 m), ktorý mi chýbal „do zbierky“.
Cesta na vrchol hory je vždy dlhšia, než si myslíte. Príde chvíľa, keď to, čo sa zdalo tak blízko, je ešte veľmi ďaleko – Paulo Coelho
Trasa : Magurka - sedlo Ďurkovej - Malý Chabenec – Chabenec – Kotliská – Skalka – Kotliská -Chabenec - Malý Chabenec - útuľňa Ďurková - Zámostská hoľa - Sedlo Zámostskej hole/Bašovňa-Magurka

Nízke Tatry, sú po Vysokých Tatrách druhou najnavštevovanejšou turistickou oblasťou na Slovensku
Na prvý trip sme vyrážali zavčasu ráno od chaty Magurka , umiestnenej v krásnom horskom prostredí pod hrebeňom Nízkych Tatier, kde sme boli aj ubytovaní.

Chata Magurka (1050 m. n. m.) sídli v najvyššie položenej osade na Slovensku
Očakávali sme krásnu, ale aj celkom výživnú túru, čo sa potvrdilo. Ak si chceš užiť hrebeňovku, či nejaký vrchol , musíš si hlavné výškové metre najskôr nastúpať, až potom si za odmenu môžeš užívať jej krásu a čarovnú atmosféru.
Po výšľape nás už nádherné scenérie Nízkych Tatier a skvelé počasie sprevádzali po celý deň.

Hrebeň je úžasný, atmosféru pokoja a pohody cítiť na každom kroku

K dokonalému pocitu prispelo aj stretnutie s kamzíkmi. Tento vykúkal na nás, pozoroval nás a my jeho
Pri takýchto túrach si vždy uvedomím, že Slovensko je síce malá časť tohto úžasného sveta, ale nech si vyberieš z neho ktorékoľvek miesto, vždy je to správne a šťastné rozhodnutie.

Schádzanie dolu hrebeňom
Veľká Fatra
Druhý deň nás čakala turistika na Veľkú Fatru., menej náročná, ale rovnako krásna túra, pre mňa opäť z časti neznáma.

Čarovná Veľká Fatra
Trasa: Hájovňa pod Teplou dolinou – Horská útulňa Limba pod Rakytovom – Severné rakytovské sedlo – Rakytov - Južné rakytovské Sedlo – Sedlo pod Čiernym kameňom – -sedlo Ploskej-Liptovské Revúce

Chvíľa oddychu
Začínali sme pri Hájovni pod Teplou dolinou, neďaleko Liptovskej Osady. Pokojne sme stúpali hore po chodníku označenom žltou značkou, ktorý vedie krásnou a tichou prírodou.
Neskôr sme si oddýchli na malej, ale príjemnej útulni Limba (1198 m). Je tu pokoj a pohoda , okolo krásna príroda, v blízkosti je jazierko, posedenie, ohnisko, studnička. Malý raj pre každého turistu a ľadová voda pre každého otužilca, len nie pre mňa. 

Môžete skúsiť aj tento ľadový kúpeľ, vody je tu dosť
Názov "Limba" dostala podľa vzácnej borovice limbovej, ktorá tu rastie a chráni chatu pred rakytovskými lavínami. Útulňa s celoročnou prevádzkou, slúži turistom na prenocovanie (kapacita 13 lôžok) a načerpanie nových síl pri potulkách Veľkou Fatrou.
Ako som sa dočítala, nocľah si treba radšej predom zabezpečiť. Rezerváciu ubytovania si vybavíte TU.
Rakytov a slovenský znak v mojich rukách
Po útulni sa dostanete na Severné rakytovské sedlo a potom na vrch Rakytov (1 567,0 m n. m.). Je to najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Na vrchole je inštalovaná výhľadová ružica a osadený kríž.

Vrchol ponúka nádherný výhľad
Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad, mimo veľko-fatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, časť Chočských vrchov, Vysokých i Nízkych Tatier, no tiež Poľanu, Štiavnické vrchy, Babiu horu a výnimočne aj Moravsko-sliezske Beskydy s Lysou horou. Výstup na vrch Rakytov nie je moc náročný a pokojne ho môžete absolvovať aj s deťmi.

Keď ideš dolu z Rakytova, v diaľke Čierny kameň
Čierny kameň je významnou lokalitou horskej flóry Veľkej Fatry s výskytom veľkého počtu vzácnych, reliktných a ohrozených taxónov. Od Čierneho kameňa až po lokalitu Hrubý grúň sa na ploche cca 67 ha zachoval pralesovitý porast. Časť lokality je preto územne chránená od roku 1964.
Samotný vrchol nie je prístupný, môžete ho však obísť, okolo neho vedie náučný chodník s množstvom informačných panelov.
Rovnaký názov nesie aj pivovar Čierny kameň, skvelé pivo z Revúckej doliny a srdca Veľkej Fatry, ktorý sme pri odchode v Liptovskej Revúcej navštívili. Po turistike v lete dobre padne pohár chladeného piva a toto remeselné pivo vám určite zachutí.
Sympatický majiteľ s nami prehodil pár slov a jasné, že sme neodolali, Pri odchode sme si so sebou niesli pár plechoviek, ktorých názvy sú rovnako skvelé ako aj ich chuť: Chmeľo kocúr, Baba Jaga, Maťkov ročník a Smrtihlav.
Ferrata Dve veže
Tretí deň patril môjmu prvo-výstupu na ferratu.
Ferrata Dve veže sa nachádza asi 4 km od rezortu Gothal v smere na Liptovské Revúce. Ide o tzv. zaistenú cestu, popretkávanú fixnými lanami, železnými stúpačkami a náročnými úsekmi.

Ferrata Dve Veže
Posledný deň bol pre mňa trochu výzva, hoci som už dlhšie pokukovala po ferratke, plány mi akosi nevychádzali a zlyhávali na rôznych veciach. Takže konečne sa mi to splnilo a ja som si vyskúšala aj tento adrenalínovejší druh výstupu a lezenia.
Či sa stane aj mojou vášňou, ako turistika, ukáže čas.

Ak ťa to baví, prídeš si tu na svoje
Ferraty si vyžadujú skúsenosti s vysokohorskou turistikou, kondičku a hlavne silu v rukách. Napriek obavám som si poradila so všetkými trasami – a sama som bola prekvapená.
Že je to úplne iné ako turistika, som si uvedomila až na druhý deň. Modriny na nohách a svalovica v ramenách hovorili jasnou rečou. Nuž čo – každý špás niečo stojí...

Radosť, keď sa dostaneš hore
Bavilo ma to, ale kde na to nájsť čas? Vysokohorská turistika je u mňa stále na prvom mieste – a nie je to moja jediná vášeň. To by chcelo viac času… alebo aspoň dva životy.

Nádherný výhľad z veže
Žiť s vášňou a radosťou
Všetko raz skončí – a tak skončil aj tento nádherný pobyt uprostred slovenských hôr.
Ak si mám niečo zaželať – a nielen sebe, ale všetkým – tak pevné zdravie, veľkú chuť objavovať nové miesta a žiť život s vášňou a radosťou.

Pre náladu
A nezabudnime, že humor je korením života.
S láskou
Annka
